Zahrada pod lesom

Navštívená záhrada mala byť okrem spomínaných kvalít bezpečná pre tri malé deti. Majitelia, mladí manželia, chceli, aby záhradný architekt vytvoril miesto, kde sa budú môcť ratolesti slobodne pohybovať a hrať a nebude vadiť piesok vysypaný z vedierka, nech by to bolo kdekoľvek. A podarilo sa. Čo poviete?

Veľkosť terasy sa snažím v záhradách vždy skôr predimenzovať, aby sa tam prípadní hostia netiesnili. A keďže som mal možnosť užiť si túto záhradu aj ako jej návštevník, potvrdilo sa mi, že to je správny prístup, zvlášť, keď v záhrade behajú tri malé deti plné energie.

Starí známi

Keď majitelia dokončili stavbu domu na pozemku pod lesom, na ktorom bola pôvodne chatka so záhradou, záhradného architekta hľadať nemuseli. Pán domu prizval bývalého spolužiaka zo strednej školy Ferdinanda Lefflera z pražského ateliéru Flera. „Tým, že sme sa poznali a že rodina je veľmi pohodová,“ spomína záhradný architekt, „bola celá komunikácia jednoduchšia. Skrátil sa najmä počiatočný čas poznávania. Vládla medzi nami dôvera a to je na výsledku, podľa mňa, poznať.“

Malebným prvkom obytnej terasy je jednoduché kamenné umývadlo, ktoré sa podarilo nájsť v obchode so starožitnosťami. Stačilo ho vyčistiť a doplniť o stojatý vodovodný kohútik.

Mlatový chodníček, od záhonov oddelený zapustenými oceľovými pásmi, je príjemná voľba do záhrady prírodného typu. Vedie od domu popri kútikoch pre ohnisko a pieskovisko až k lesu.

S terénnymi úpravami

Záhrada vo svahu s prevýšením takmer dva metre sa nezaobišla bez terénnych úprav. Prebiehali veľmi šetrne, tak, ako sa má: Po zhrnutí ornice na stranu sa terén vymodeloval. Keď bolo hotovo, ornica sa rozprestrela naspäť. Vlastnosti pôdy a jej úrodnosť tak ostali zachované. „Hľadali sme malebné zákutia na pieskovisko a ohnisko,“ pokračuje Ferdinand Leffler. „Sú ďalej od domu smerom k lesu a vďaka prevýšeniu ponúkajú aj pekný výhľad na dom. Popri dome na úzkej slnečnej strane sme našli miesto na takmer divoký kvetinový záhon s trvalkami, ktorý podporuje motív nenútenosti a voľnosti. Riešili sme i hlavnú terasu a jej napojenie na terén pomocou nízkeho suchého múrika. Od susedovej chaty sme ju vizuálne oddelili stojiskom na palivové drevo, vyhotoveným na mieru. Je presne na pol ceste k ohnisku a do interiéru ku kozubu.“

Z nočnej časti domu sa vchádza na pokojnejšiu a menšiu obytnú terasu. Na osvetlenie chodníkov zvolili sériové záhradné svietidlá jednoduchého tvaru z Cortenu s patinou hrdze.

Stojisko na odkladanie palivového dreva je navrhnuté a situované tak, aby tvorilo optickú clonu od susedovej chaty.

Napojená na okolie

Nová podoba záhrady ťaží predovšetkým z väzby na les, ale i z dospelých smrekov a borovíc, ktoré boli na pozemku. „To nás nasmerovalo,“hovorí Ferdinand. „Návrhom v prírodnom duchu sme podporili prirodzený charakter miesta pod lesom. Zrealizovalo sa tu množstvo podrastových záhonov pripomínajúcich lesné spoločenstvo z blízkeho okolia. Vysádzali sa pakosty, čučoriedky, z cibuľovín domáce snežienky a bledule. Sortiment sme doplnili o čemerice, funkie a trávy. Je tu aj veľa drobného ovocia, obľúbeného najmä u detí, ako sú maliny, ostružiny a jahody.“

V záhrade použili prírodné a domáce stavebné materiály. Na schodiskových stupňoch z dubového masívu sa dá i posedieť. Suchý múrik je poskladaný z vápenca.

Do pestrého trvalkového záhona povedľa domu je zamiešaných i veľa byliniek a voňavých rastlín.

Prirodzená

Výhodou je i nenáročná údržba. Záhony treba odburiňovať, intenzívnejšie v prvých dvoch rokoch, kým sa nezapoja, neskôr už len občas. Trávnik nemusí byť dokonalý, istá miera prirodzenosti a slobody je tu dopriata i rastlinám. Chýba aj automatická závlaha. Zastupuje ju niekoľko odberných kohútikov, kam sa dá podľa potreby ľahko priniesť štvormetrová hadica. Záhrada bez chémie a intenzívneho kosenia a s pestrým druhovým zložením rastlín sa stala príjemným a bezpečným miestom pre život rodiny s malými deťmi.

Terén je v mieste pre ohnisko vyrovnaný. Štrkovo-mlatový nehorľavý povrch prirodzene nadväzuje na mlatové chodníčky. Zákutie s prenosným ohniskom je ohraničené suchým múrikom, ktorý zároveň nahradí lavičku.

Ferdinand Leffler

Ferdinand Leffler je zahradní architekt a projektant, je zakladatelem ateliéru Flera. Do svého týmu si vybírá pečlivé, spolehlivé a kreativní architekty. Pomůže vám vymyslet zahradu tak, aby byla šitá na míru vašim požadavkům a potřebám, zkrátka abyste se v ní cítili dobře: „Jsme zastánci toho, že architektura dílčího pozemku by měla vyjadřovat nějaký příběh, který má začátek, gradaci, pointu… Zahrada by měla být konzistentním propojením všech prvků, funkcí, motivů, které do ní vnášejí požadavky klienta, a měla by mít jednotný rukopis.“

Zdroj: Pekné Bývanie
Text: Monika Králová
Foto: Atelier Flera